Generácia Z odmieta prostredie strachu v práci zo šéfa, odmieta tlak na výkon a tak mení náš pracovný trh.

V podcaste s Ivanou Molnárovou sa dozviete:

– od 1. minúty – čo hovorí jej rodina na to, že v knihe o sebe prepiera špinavú bielizeň;

– po 3:00 – či je užitočné pozerať sa do seba, alebo je pravda niekde vonku a v nás sú iba sebaklamy;

– od 4:00 – prečo ju vyhodili z pozície šéfky Profesie;

– po 5:30 – čo robila zle;

– od 8:00 – kedy vám zamestnanci nie sú verní;

– okolo 10:00 – či je generácia Z v práci lenivá, keď odmieta tlak na výkon;

– po 12:00 – že mladým ľuďom padli všetky piliere, ktoré ostatných motivujú chodiť do práce;

– od 14:30 – prečo nevstúpila do Progresívneho Slovenska, keď ho zakladala;

– po 15:30 – že PS sa rodilo na chate Zuzany Čaputovej;

– od 16:00 – prečo nie je v politike ani dnes;

– po 17:00 – ako sa pozerá na dnešné Progresívne Slovensko;

– od 18:00 – či je Michal Šimečka správny líder;

– po 19:00 – že protipólom Robertovi Ficovi by mal byť Ľudovít Ódor;

– od 21:00 – že PS potrebuje jasný plán, čo budú robiť, ak by sa dostali do vlády;

– po 22:00 – čo musí Michal Šimečka urobiť, aby presvedčil voliča Hlasu;

– od 24:00 – ako blízko bola pri prezidentke Zuzane Čaputovej;

– po 26:00 – či sa prezidentka nevzdala predčasne;

– od 26:30 – že celý Smer mal dávno odísť z politiky po vzore Zuzany Čaputovej;

– po 27:45 – prečo by mali Smeráci odchádzať, keď sa im darí;

– od 28:45 – že voliči Smeru si nechcú priznať, že ich Robert Fico celý čas klame;

– po 29:30 – že predchádzajúca vláda bola sklamaním, a preto ľudia volili Smer;

– od 33:00 – ako Slováci hľadajú lídra hulváta;

– od 34:00 – ktorí politici majú nevysporiadané traumy a problém s alkoholom;

– po 35:00 – čo s tým.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.

V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:

– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;

– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;

– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;

– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;

– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;

– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;

– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;

– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;

– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;

– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;

– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;

– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;

– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;

– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;

– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;

– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;

– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;

– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;

– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;

– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;

– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;

– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;

– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;

– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;

– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;

– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;

– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;

– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?

V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;

– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;

– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;

– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;

– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;

– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;

– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;

– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;

– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;

– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;

– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;

– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;

– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;

– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;

– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;

– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;

– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;

– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;

– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;

– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;

– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;

– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;

– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;

– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;

– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.

Koalícia v parlamente v zrýchlenom konaní ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, aby ho nahradila podobnou inštitúciou. Súčasná šéfka úradu Zuzana Dlugošová hovorí, že v konflikte záujmov podľa zákona nie je. Slovensko podľa nej môže zásahom do nezávislosti úradu prísť až o dve miliardy eur z Plánu obnovy a práve preto verí, že sa nad tým zamyslí aj prezident Pellegrini pri podpisovaní zákona. Úrad podľa nej môže zachrániť aj Ústavný súd SR.

V podcaste so Zuzanou Dlugošovou sa dozviete:

– od 1. minúty – akú emóciu prežíva pri rušení jej úradu;

– po 2:00 – čo ju frustruje;

– po 3:30 – či verí, že prezident Pellegrini zachráni úrad a postaví sa proti exstraníckemu kolegovi Eštokovi;

– od 5:30 – či nám hrozí strata dvoch miliárd z Plánu obnovy;

– po 10:30 – aké pokuty nám hrozia a či to túto vládu už nemusí zaujímať;

– od 11:50 – či môže úrad zachrániť Ústavný súd SR;

– po 20:00 – či by nezachránila úrad, keby sama odišla z funkcie;

– od 22:00 – či neobetovala celú inštitúciu na oltár čurillovcov;

– po 23:30 – ako vyzeral jej telefonát s Matúšom Šutajom Eštokom;

– od 25:30 – či neprovokovala ministra vnútra a neeskalovala konflikt, keď mu dala historicky najvyššiu pokutu;

– po 30:00 – či sa teraz oznamovatelia korupcie majú báť toho, čo príde;

– od 32:00 – koľko ľudí chráni jej úrad;

– po 35:00 – či ľudia pod Ficovou vládou oznamujú viac prípadov korupcie;

– od 36:00 – či už chránia žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý je v konflikte s Marošom Žilinkom;

– po 37:30 – ako funguje takáto ochrana;

– od 40:00 – čo bude Zuzana Dlugošová robiť do budúcna;

– po 41:30 – či sa bude politicky angažovať;

– od 42:50 – či nie je naozaj v konflikte záujmov, keď jej manžel jej členom PS;

– po 48:00 – prečo by mal voliča Hlasu zaujímať nejaký zrušený úrad.

Mocní ľudia už nepotrebujú paragraf 363, lebo už nie sú trestne stíhaní, hovorí Daniel Lipšic. Momentálne pracuje na generálnej prokuratúre, no Maroš Žilinka sa ho snaží cez disciplinárny návrh preložiť na nižšiu prokuratúru. Lipšic napriek tomu Žilinkovi dáva za pravdu v dvoch veciach - pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aj v tzv. vojne prokurátorov. Jeho obrat však spája s rozhodovaním politikov o rente pre generálneho prokurátora. Naozaj Daniel Lipšic agresívne kričal na kolegyňu?

V relácii NA ROVINU s Danielom Lipšicom sa dozviete:

– od 1. minúty – či je rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov porovnateľné s rušením ÚŠP;

– po 2:00 – v čom má Maroš Žilinka pravdu a kedy sa mal ozvať skôr;

– od 3:30 – či je Žilinkov obrat o rente pre generálneho prokurátora;

– po 8:00 – ako číta konflikt so žilinským prokurátorom Baloghom;

– od 9:00 – že vojna prokurátorov vyzerá ako vopred pripravená akcia a je podozrivé, prečo to rieši výbor riadený Smerom;

– po 10:00 – že žilinský prokurátor bol doteraz ticho a ozval sa, až keď mu ide o funkciu;

– od 13:30 – či má Maroš Žilinka pravdu aj v prípade smeráckych káuz J. Gedru a S. Chabadu;

– po 17:00 – že vplyvní ľudia už paragraf 363 nepotrebujú;

– od 18:00 – či mu funkcia na legislatívnom odbore prokuratúry stojí za to, aby o ňu bojoval;

– po 21:00 – či chce reformovať prokuratúru alebo trestné právo zvnútra;

– od 22:00 – akú funkciu chce do budúcna;

– po 23:00 – z čoho je disciplinárne stíhaný a čo z toho sa reálne stalo;

– od 24:30 – o čom bola jeho ironická poznámka voči Marošovi Žilinkovi;

– po 26:00 – či agresívne kričal na kolegyňu a či by to urobil znova;

– od 28:30 – či si nenaštudoval prílohu v kauze Vírus o tunelovaní vojenského spravodajstva;

– po 32:45 – že obvinenia proti nemu sa zbierali dlho a ako to súvisí s rentou;

– od 35:00 – ako koalícia konšpiruje, že Lipšic a Čurilla stále ovládajú políciu a prokuratúru;

– po 36:30 – že kvôli kauzám smerákov sa menej stíha aj iná kriminalita;

– od 40:00 – ako začali trestné sadzby politikom prekážať, až keď sa dotkli ich.

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.

V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;

– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;

– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;

– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;

– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;

– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;

– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;

– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;

– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;

– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;

– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;

– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;

– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;

– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;

– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;

– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;

– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;

– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;

– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;

– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;

– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;

– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;

– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;

– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;

– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;

– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;

– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;

– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;

– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;

– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;

– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;

– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;

– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.

Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.

V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;

– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;

– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;

– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;

– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;

– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;

– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;

– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;

– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;

– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;

– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;

– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.

Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?

V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:

1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.

1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.

2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.

3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.

4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.

8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.

10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.

11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.

12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.

14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.

17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.

20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.

23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.

20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.