Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?

V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:

1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.

1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.

2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.

3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.

4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.

8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.

10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.

11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.

12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.

14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.

17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.

20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.

23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.

20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?

V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:

od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.

po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.

po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.

od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.

po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.

od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.

po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.

od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.

od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.

po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.

od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;

po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.

od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.

po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.

od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.

od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.

od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.

po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.

od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.

po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.

od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.

po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.

od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.

po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.

od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.

po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.

od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.

po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.

od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).

od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.

po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.

od 50:00 – Ako Orbánov...

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.

V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:

od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.

po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.

od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.

po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).

od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.

po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.

od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.

od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.

od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.

po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.

od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.

od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.

od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.

od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.

po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.

od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.

od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.

od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.

od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.

po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.

od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.