Jána Rampáka už ako dospelého človeka zlákalo divadelníctvo. Účinkoval v legendárnej trnavskej Kopánke, neskôr Disku, s ktorým spolupracoval Blaho Uhlár. Bol doslova spoluzakladateľom silnej trnavskej ochotníckej scény a k divadlu mal vždy profesionálny prístup.

Marta Červená sa v roku 1970 sa stala členkou tajnej rehole Školských sestier sv. Františka z Assisi. Dňa 27. mája 1983 zažila priebeh „Akcie Vír“, ktorá pripomenula brutalitu 50. rokov. Bola obvinená a zatknutá. Väzbu absolvovala v Ústave na výkon trestu v Žiline. 11. mája 1983 bola po všeobecnom nátlaku spoločnosti prepustená po 40 dňoch väzby na slobodu.

Branislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.

Kristína Koníková počas 2. svetovej vojny nosila so svojím psíkom chlieb a odkazy otcovi, bratovi a partizánom do bunkrov na Starej Myjave, kde vzniklo silné protifašistické hnutie a partizánsky odboj. S rodičmi a bratom sa nikdy o jej poslaní a odvahe počas vojny nebavili, brala to ako samozrejmosť.

Scenárista a režisér Jozef Banyák Pochádzal z rómskej rodiny kováčov, počas komunizmu miništroval v kostole. Rodina z Viedne ovplyvnila jeho pohľad na svet. Vyštudoval réžiu na VŠMU, pracoval na hollywoodskych produkciách na Slovensku. Má zásluhu na desiatkach hodnotných projektov – filmov a relácií.

Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

Viera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľuďmi v byte v Bratislave.

Keď mala Viera sedemnásť, celá rodina emigrovala do Izraela. Odtiaľ ďalej do Nemecka a do USA. Viera vyštudovala ruskú literatúru na Brownovej univerzite na Rhode Island. V rokoch 1971 až 1978 študovala slavistiku na Univerzite v Yale. Zoznámila sa s dirigentom a hudobníkom Gilbertom Lavinom. V roku 1976 sa vydala a mala dve deti. Zažila útok na World Trade Center 11. septembra 2001 a aj finančnú krízu v roku 2008.

Humoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.

S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.

Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.